03/10/2023
Keď nemusím, radšej nič nehovorím (aj keď sa niekto pýta). Ak to nie je niečo fakt zaujímavé alebo obohacujúce... Čo je pre mňa zaujímavé a obohacujúce? Skoro nič. Prečo? Momentálne mám také životné obdobie od roku 2016, že survival mode - podnikanie na Slovensku (+osobné veci). Toto obdobie malo rôzne fázy a väčšina z nich boli obrovské výzvy. Táto fáza, kedy rozoberáme a rozpredávame prevádzku, ktorú sme vlastnoručne hĺbkovo zrekonštruovali a dali jej dušu je pre mňa ako dať bodku za vetou, ktorá mala zmysel a stála za to! Dať tú bodku, je pre mňa hlavne úľava... (zatiaľ neviem prečo) ale nepociťujem žiadny smútok, ani ľútosť, možno preto, že na to nemám dôvod...
Začínal som s obrovskou ambíciou, zmeniť stravovanie ľudí na Slovensku, pomôcť zvieratám (aby ich ľudia jedli menej). Čo sa možno čiastočne podarilo, prostredníctvom článkov, rozhovorov, TV relácií. Ale reálne sa podarilo zmeniť stravovanie pár ľudí v Martine. Corona nás doslova v najlepšom kopla naspäť a zrušila naše plány otvoriť ďalšiu prevádzku. Všetky sklamania, frustrácie, smútky, nervy sa odohrali v minulosti. Pocity, ktoré u mňa vyvolávali túžbu skončiť, tisíc krát. No prekvapivo, skončiť (zastaviť rozbehnutý vlak), bolo ťažšie než začať. Dnes sa na to všetko človek pozerá úplne inak - viac s nadhľadom, no vtedy bolo aj dýchanie činnosť, ktorá dala zabrať. No a potom, ten vlak, začal spomaľovať sám od seba... Putin inváziou na Ukrajinu zmenil svet. Zničil a zobral životy mnohým ľuďom, Ukrajincom, Rusom a nám vyhlásil vojnu inak. Aby som to skrátil, podniky ktoré prežili Coronu, zabila vojna. Ako? Energetickou krízou, stresom na trhoch a u ľudí, infláciou.
Keď si človek otvorí reštauráciu, aby robil osvetu smerom k udržateľnému stravovaniu a aby robil ľudom radosť dobrým jedlom, napadne ho, že tomuto bude niekedy čeliť? Mňa nenapadlo. No keď to prišlo, urobili sme všetko, čo bolo možné, aj nemožné. A prišiel okamih, kedy som si povedal nie len ja, ale konečne aj Petr, že už sa nepatrí pokračovať ďalej. Už to nie je slušné a úctivé. K zamestnancom, k dodávateľom a ani k zákazníkom. Pretože, keď človek niečo robí, má to robiť poriadne! A my sme to už poriadne nerobili nejaký ten piatok, pretože sme jednoducho už nevládali. A preto sme sa rozhodli, že si zaslúžime (my aj vy) dať bodku a otočiť na nový list.
Zo všetkých tých emócií, ktoré necítim, aj keď mnoho ľudí predpokladá, že áno. O jednej viem, že tam je, a to je VĎAČNOSŤ.
Opakujeme to stále a znie to ako klišé, no v skutočnosti je to niečo neuveriteľne inovatívne a zároveň "staré". Niečo, čo svet potrebuje ako soľ. A to sú ľudia takí, akí boli naši zákazníci! Milí, verní, chápaví a priateľskí ľudia pre ktorých bolo veľkým potešením tvoriť hodnoty a pripravovať jedlo. Ďakujeme našim kolegom, ktorí to s nami zvládali aj v ťažkých časoch, ďakujeme dodávateľom, ktorí nám veľa krát vyšli v ústrety, ďakujeme priateľom, ktorí nás finančne podržali, keď bolo najhoršie. Vďaka Vám všetkým, sme to dokázali robiť až do teraz!
ĎAKUJEME!
Bolo to s Vami úžasné!
